Svet, do ktorého sa rodia dnešné deti je pravdepodobne tým najlepším, aký kedy bol. Autor: Thinkstock Photos

00:00 | Dnes | Pavel Tomášek, Aktuálně.cz

Praha - Dni sviatkov predstavujú okamihy, ktoré od nepamäti sprevádza viera či túžba v niečo či niekoho veriť.

Ak ste po celý rok pravidelnými čitateľmi Aktuálne.sk, ľahko by ste mohli uveriť tomu, že svet, v ktorom žijeme, je plný násilia, nespravodlivosti a nešťastia.

Práve dnes by sme vám však chceli povedať o správe, ktorá je rovnako pravdivá. A horšie sa jej verí iba preto, že by sa dala označiť za suverénne najviac obchádzanú správu vôbec.

Aj keď sa to z každodenných skúseností a správ nemusí zdať, žijeme v časoch a svete, ktoré sú v tých podstatných ohľadoch najlepšie, aké kedy existovali. Skoro všetko dôležité pre život človeka je dnes lepšie ako v minulosti.

Neveríte?

Pridržíme sa vianočného príbehu, ktorý si v tej či onej podobe, celkom zámerne či nevedomky, teraz všetcí pripomíname.

Ak v súčasnosti privediete na svet potomka, pravdepodobnosť, že sa nenarodí živý, je nižší než kedykoľvek predtým. Riziko, že prežije život v chudobe, nebolo nikdy také malé ako dnes. Hrozba, že sa v živote stretne s vojnou, je vzdialenejšie, ako kedy bola. Možnosť, že sa stane obeťou teroristického útoku, je tak zanedbateľná, že nie je racionálne sa jej báť. Šanca, že sa mu dostane toho najvyššieho vzdelania, na ktoré bude mať, je naopak väčšia, než bola u vás.

Najrýchlejší rast príjmov v histórii

Vo svete za posledných dvadsať rokov ubudlo skoro pol miliardy chudobných ľudí, čo je viac než za celé predchádzajúce jeden a pol storočie. Môže za to predovšetkým ekonomický rast v Indii a Číne.

Prečítajte si: Takmer 40-tnik, mestský typ. Značka: Bežný Slovák

Dramatický rast hospodárstva a s tým aj životných podmienok pre obyvateľov sa ale neobmedzuje len na Áziu. Africký kontinent by mal v roku 2011 zaznamenať rast 5,2 percent, čo je viac než dvojnásobok v porovnaní so Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Nožnice medzi chudobnými a bohatými krajinami sa privierajú. Najmä vďaka Číne a Indii.väčší obrázokAutor: TASR/AP

Podiel ľudí vo svetovej populácii, ktorí žijú za menej ako jeden dolár na deň, bol v roku 1981 40 percent, v tomto roku experti odhadujú na 15 percent. Príjem na hlavu rástol v posledných troch rokoch v globálnom meradle najrýchlejším tempom v histórii.

Pre stabilitu vo svete je dôležité, že hospodársky rast je v poslednom období dynamickejší v chudobných krajinách, vďaka čomu sa začal zmenšovať priepastný rozdiel v bohatstve tých rozvinutých a nerozvinutých.

Zjavuje sa globálna stredná trieda

Celosvetový rast hospodárstva má pritom významný dopad na správanie ľudí ako spotrebiteľov, ale tiež ako občanov a voličov.

Svetová banka napočítala v roku 2000 vo svete 430 miliónov príslušníkov strednej triedy. Ich počet počas uplynulej dekády dramaticky rástol, v roku 2030 banka očakáva, že strednú triedu bude reprezentovať 1,5 miliardy ľudí.

Politológovia sa bez výhrad zhodnú na máločom, jednou z čestných výnimiek je však záver, že silná stredná trieda je základným predpokladom a následne aj garantom existencie slobodnej spoločnosti a demokracie.

Pewov výskumný ústav vo svojom globálnom prieskume zistil, že tento fenomén sa neobmedzuje na západnú spoločnosť. Príslušníci strednej triedy sa na celom svete hlásia k demokratickému usporiadaniu a ochrane základných občianskych práv a slobôd. Títo ľudia sú tiež liberálni vo vzťahu k náboženstvu, viera v Boha pre nich nie je tým, čo určuje ich vzťah k ostatným ľuďom.

Obrovský rozmach strednej triedy podľa politológov napomáha politickej stabilite a demokracii.väčší obrázokAutor: Jiunlimited

Stredostavovské rodiny majú menej detí než tie s nízkymi príjmami, o to väčšiu pozornosť im však venujú. Dbajú na to, aby potomkovia dostali dobré vzdelanie, obvykle kvalitnejšie než rodičia, a žili všeobecne lepší život. Pre to, aby sa to podarilo, vedú svoje deti k ambicióznosti, zmyslu pre poriadok a k úsiliu na sebe neustále pracovať.

Ľudia vychovávaní v týchto hodnotách následne prispievajú k rastu celej spoločnosti.

Inflácia neexistuje, vojny miznú

Môžu tak robiť bez neustáleho strachu, že hodnoty, ktoré vytvoria, budú zničené. Ako vo svojom vystúpení na tohtoročnom Fóre 2000 upozornil americký politológ Fareed Zakaria, žijeme teraz v čase, kedy inflácia fakticky prestala existovať. To má podľa neho ten priaznivý dôsledok, že ľudia môžu plánovať svoju budúcnosť a počítať so stabilitou spoločností a štátov.

Budovať svoje životy bez strachu môžu ľudia tiež vďaka tomu, že dramaticky ubudlo násilie.

Čítajte tiež: Slovenská ekonomika rastie takmer najrýchlejšie v EÚ

Pri každodennom sledovaní správ sa vám práve tejto spoločnosti bude veriť zrejme najhoršie, ale v porovnaní s obdobím pred tridsiatimi rokmi je vo svete o dve tretiny menej vojnových konfliktov. Niektorí odborníci ako napríklad Steven Pinker z Harvardovej univerzity na základe porovnávacích štúdií dokonca tvrdí, že žijeme vôbec v najmierovejšom období ľudských dejín.

"Pociťujeme, ako keby svet, v ktorom žijeme, bol veľmi nebezpečný. On ale nie je. Pravdepodobnosť, že umriete v dôsledku organizovaného násilia, je malá a neustále sa znižuje," napísal Fareed Zakaria vo svojej poslednej knihe Post-American World.

AIDS na ústupe

Vedecké objavy v oblasti medicíny majú ten dôsledok, že sa darí bojovať aj s tými najzákernejšími infekčnými chorobami.

Postup vedy pomáha bojovať aj s tými najzákernejšími chorobami. Dôkazom je AIDS.

 OSN v novembri vydala správu, podľa ktorej sa významne znížil počet ľudí infikovaných vírusom HIV a tých, ktorí zomreli na AIDS. Zhruba 33 miliónov ľudí je nakazených vírusom HIV, čo je zhruba o pätinu menej než v roku 1999, kedy bol počet infikovaných najvyšší.

Ako je možné, že všetky tieto dobré správy v našich životoch akoby nevnímame? Ako sa mohlo stať, že žijeme zrejme v najlepšom zo všetkých možných svetov a pritom - ruku na srdce - necítime sa šťastní?

Dvadsaťštyrihodinový cyklus spravodajstva a konzumácie informácii, ktorý - aby udržal našu pozornosť - dáva každému nešťastiu historické proporcie a ovenčí ho prívlastkami prvého rádu, je len jednou, tou najviditeľnejšou príčinou.

Dôležitejšia, aj keď viac skrytá príčina leží v našom vlastnom uvažovaní o svete. Sme tak sústredení na výdobytky modernej civilizácie, že nás akýkoľvek náznak ich ohrozenia vystraší na smrť.

HDŠ (hrubé domáce šťastie)

Bhutánsky premiér Jigmi Thinley predniesol na tohtoročnom Valnom zhromaždení OSN pozoruhodný prejav, v ktorom navrhol, aby medzi miléniové ciele rozvoja zaradili Spojené národy aj ľudské šťastie. Upozornil pritom na prax svojej krajiny, ktorá sa okrem HDP (hrubého domáceho produktu) rozhodla sledovať aj HDŠ (hrubé domáce šťastie).

Bhután navrhuje sledovať Hrubé domáce šťastie. HDP už nestačí.

 Autor: Stock Photos

"Chápeme šťastie ako stav bytia, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom prezieravej rovnováhy medzi rastom materiálneho komfortu a rastom našej mysle a nášho ducha, a to v spravodlivom a udržateľnom životnom priestore," vyhlásil Thinley v New Yorku.

Možno sú Vianoce ten správny čas uvedomiť si dve skutočnosti. Že svet, v ktorom žijeme, je z pohľadu histórie tým najlepším pre život, aký sme si mohli priať. A že na to, aby sme sa v ňom cítili šťastní, stačí vlastne celkom málo: rozhodnúť sa tak.

V čase, ktorý je štedrý na zázraky, máme príležitosť obidvom uveriť. A vysloviť slová vďaky.