Duchovia sú vlastne vytvorení z energie Boha, sú s Bohom v jednom celku. Ale vo sfére absolútna (duchovnej sfére – nebi) nemôžu duše poznať, čo je nádherné, keď niet protikladu, niečo,čo nie je nádherné; nemôžu vedieť aké je svetlo nádherné, keï nemôžu zakúsiť tmu. A tak Boh vytvoril sféru relativity – fyzický vesmír, planéty, a medzi nimi i Zem. Vytvoril ľudí. Prostredníctvom fyzického tela môžu (duchovia = duše) zažívať to, čo vo sfére duchovnej nie je možné. Kým v duchovnej sfére je iba láska, na Zemi môžu zakúšať i nelásku a mnoho ďalších protikladov.
V určitom štádiu tehotenstva vstupuje duša do nenarodeného dieťaťa. A tvorí po celý život jeho najvýznamnejšiu časť. Telo je iba nástrojom duše na realizovanie jej zámeru, ktorý si dala ešte pred vstupom do ľudského tela. (Aký zámer – to si vyžaduje samostatnú tému - v prípade záujmu je na to literatúra.)
Nuž v čom je naša „amnézia“? Na čo sme to zabudli? Zabudli sme na svoju minulosť pred narodením. Nepamätáme sa na to, že sme v realite duchovnou bytosťou so svojim domovom v ríši duchovnej. Nepamätáme sa väčšinou ani na naše minulé životy vo fyzickom svete. Nevieme, že sme Bohu podobní aj pokiaľ ide o naše večné trvanie. My totiž nemôžeme neexistovať. „Smrťou“ len meníme formu nášho bytia, potom, keď duša splnila tu svoje poslanie.
Toto je stručná informácia. Je potrebné, aby sme získavali ďalšie poznatky o živote, pretože toto je len malá odrobinka. Je veľa litaratury,  kde sú uvedené ďalšie informácie. Ale dobre je prečítať si knihy, ktoré sú na túto tému napísané, napr . HOVORY S BOHOM od amerického spisovateľa N.D.Walscha.