Veľa ľudí sa dnes naháňa za hojnosťou. Túžia po väčšom príjme, väčšom dome, lepšom aute, drahších dovolenkách a po možnosti kupovať si veci bez toho, aby museli príliš rozmýšľať nad cenou.

Na tom nie je nič zlé. Problém vzniká vtedy, keď automaticky prijmeme predstavu, že iba takto vyzerá úspešný a bohatý život.

Možno totiž existujú najmenej dve úplne odlišné kategórie hojnosti: systémová hojnosť a moja vlastná hojnosť.

Systémová hojnosť

Systémová hojnosť je predstava dobrého života, ktorú nám ponúka spoločnosť, reklama, sociálne siete a často aj naše okolie.

Jej symbolmi bývajú:

• vysoký príjem,
• veľký dom alebo luxusný byt,
• drahé auto,
• značkové oblečenie,
• exotické dovolenky,
• časté nákupy,
• spoločenské postavenie,
• viditeľný úspech.

Táto hojnosť je ľahko merateľná. Môžeme porovnávať platy, cenu auta, veľkosť domu, počet dovoleniek alebo hodnotu majetku.

Práve preto je pre ľudí taká príťažlivá. Dá sa ukázať, odfotografovať a prezentovať druhým. Človek môže povedať: „Pozrite sa, niečo som dosiahol.“

Systémová hojnosť však má jednu slabinu. Jej hranica sa neustále posúva.

Keď človek zarobí viac, často si zvykne na vyššie výdavky. Keď si kúpi lepšie auto, o niekoľko rokov túži po ešte lepšom. Keď navštívi jednu drahú destináciu, začne premýšľať nad ďalšou.

Nie preto, že by bol zlý alebo nevďačný. Ľudská myseľ si jednoducho rýchlo zvyká.

Preto sa môže stať, že človek má navonok všetko, ale stále nemá pocit, že má dosť.

Moja vlastná hojnosť

Druhou kategóriou je osobná hojnosť.

Nie je rovnaká pre všetkých. Nedá sa jednoducho porovnať a často ju ani nie je možné vystaviť na obdiv.

Pre jedného človeka môže byť hojnosťou rybačka, pokoj pri vode a kvalitná rybárska výbava.

Pre druhého je to elektrický bicykel, dobrá batéria, spoľahlivá výbava a možnosť slobodne jazdiť po okolí.

Pre niekoho je hojnosťou veľká záhrada, ovocné stromy, skleník, náradie a dostatok času starať sa o rastliny.

Iný človek cíti hojnosť v početnej rodine. Má veľa detí alebo vnúčat, môže s nimi tráviť čas a má dostatok peňazí na darčeky, výlety a spoločné zážitky.

Pre ďalšieho človeka môže byť hojnosťou tiché bývanie, dobré knihy, zdravie, pes, hudba alebo každodenná prechádzka.

Skutočná hojnosť nemusí znamenať, že máme všetkého veľa. Môže znamenať, že máme dostatok toho, čo je pre nás naozaj dôležité.

Hojnosť ako sloboda od klasickej práce

Pre mňa, podobne ako pre tisíce ďalších ľudí, môže byť najväčšou hojnosťou sloboda od každodenného chodenia do klasickej práce.

Nie nevyhnutne veľký dom.

Nie luxusné auto.

Nie dovolenka za tisíce eur.

Ale možnosť rozhodovať o svojom čase.

Ráno vstať bez budíka. Nemusieť sa ponáhľať do fabriky, kancelárie alebo skladu. Môcť si rozdeliť deň podľa seba. Venovať sa projektom, ktoré majú zmysel. Pracovať nie preto, že človek musí, ale preto, že chce niečo vytvoriť.

Pre niekoho môže byť práve toto väčším bohatstvom než dvojnásobný plat.

Hojnosť nemusí znamenať nadbytok

Možno sme si zvykli chápať hojnosť ako nadbytok.

Veľa peňazí. Veľa vecí. Veľa možností. Veľa zážitkov.

Skutočná osobná hojnosť však nemusí znamenať, že máme všetkého veľa. Môže znamenať, že máme dostatok toho, čo je pre nás naozaj dôležité:

• dostatok času,
• dostatok pokoja,
• dostatok slobody,
• dostatok zdravia,
• dostatok blízkych ľudí,
• dostatok peňazí na život, ktorý nám vyhovuje.

Človek môže mať nižší príjem, ale viac času, menej stresu a väčšiu vnútornú spokojnosť.

Iný môže zarábať niekoľkonásobne viac, ale jeho život môže byť úplne zaplnený prácou, povinnosťami, splátkami a neustálym tlakom na ďalší výkon.

Navonok môže byť druhý človek bohatší. Vnútorne sa však bohatší cítiť nemusí.

Pozor na idealizovanie slobody

Aj osobná hojnosť má svoje riziká.

Nestačí si iba povedať, že nechceme chodiť do klasickej práce. Sloboda bez finančného základu sa môže rýchlo zmeniť na stres, neistotu a závislosť od druhých.

Ani záhrada, cestovanie, rybačka alebo bicyklovanie samy osebe nevyriešia všetky životné problémy.

Každá osobná predstava hojnosti potrebuje určitý systém, disciplínu a reálne podmienky.

Človek, ktorý túži po časovej slobode, potrebuje príjem, úspory alebo činnosť, ktorá ho dokáže uživiť.

Človek, ktorý túži po veľkej záhrade, potrebuje priestor, čas a schopnosť sa o ňu starať.

Človek, ktorý chce tráviť čas s rodinou, potrebuje nielen peniaze, ale aj dobré vzťahy a ochotu byť skutočne prítomný.

Osobná hojnosť preto nie je útek od reality. Je to vedomé usporiadanie života podľa vlastných hodnôt.

Najdôležitejšia otázka

Možno by sme sa nemali pýtať iba:

Ako môžem zarobiť viac?

Mali by sme sa pýtať aj:

Možno nepotrebujeme väčší dom, ale viac pokoja.

Možno nepotrebujeme drahšie auto, ale viac času na bicykel.

Možno nepotrebujeme exotickú dovolenku, ale záhradu, v ktorej sa cítime dobre každý deň.

Možno nepotrebujeme obdiv druhých, ale slobodu rozhodovať o vlastnom čase.

A možno nepotrebujeme prestať pracovať úplne. Stačilo by pracovať menej, bližšie k domu, za lepších podmienok alebo na niečom, čomu sami veríme.

Hojnosť je osobná definícia dobrého života

Skutočná hojnosť pravdepodobne nevzniká vtedy, keď máme najviac.

Vzniká vtedy, keď máme dostatok toho, čo je pre nás podstatné, a zároveň nemusíme obetovať celý život veciam, ktoré nám nič nehovoria.

Preto by si každý človek mal vytvoriť svoju vlastnú definíciu hojnosti.

Nie podľa reklamy.

Nie podľa susedov.

Nie podľa sociálnych sietí.

Nie podľa toho, čo sa od nás očakáva.

Ale podľa toho, pri čom cítime pokoj, zmysel, radosť a slobodu.

Pre niekoho bude hojnosťou veľká firma a luxusný dom.

Pre iného malá záhrada, rodina, bicykel a pokojné rána.

Obe možnosti môžu byť správne.

Rozhodujúce je, či žijeme svoju vlastnú predstavu hojnosti, alebo celý život naháňame predstavu, ktorú pre nás vytvoril niekto iný.